Nikotín je azda najznámejším alkaloidom, na ktorom sú závislé takmer dve miliardy obyvateľov na zemi. Táto závislosť je tolerovaná aj napriek množstvám rizík, ktoré hrozia pri fajčení cigariet. Paradoxne telu najviac neškodí samotný nikotín, ale látky, ktoré vznikajú pri horení cigarety – oxid uhoľnatý brániaci transportu kyslíka či decht ničiaci pľúca.
V jednej cigarete sa nachádza približne 10 až 12 mg nikotínu, pričom do tela sa dostane maximálne štvrtina z tohto obsahu. Vstupnou bránou nikotínu do krvi sú pľúcne mechúriky, cez ktoré sa veľmi dobre vstrebáva do krvi. Asi do 10 sekúnd od prvého potiahnutia cigarety je nikotín distribuovaný do mozgu a ostatných orgánov tela. Ako rýchlo sa do krvi dostáva, tak rýchlo sa aj degraduje pomocou enzýmov a vylučuje sa vo forme degradačných produktov močom. Z toho dôvodu má fajčiar už po chvíli nutkanie zapáliť si ďalšiu cigaretu.
Ako náhle dôjde k prenikaniu nikotínu do krvi, začne sa vo zvýšenej miere vylučovať adrenalín. Naše telo preto reaguje rýchlejším dýchaním, tepom a zvýšeným krvným tlakom. Zároveň sa blokuje účinok inzulínu, preto vzniká mierna hyperglykémia. Môžeme tiež pozorovať krátkodobé nadmerné potenie. Táto fáza predstavuje prvotný účinok nikotínu na organizmus, ktorý sa podľa uvedených zmien prejavuje ako stimulačný.
Po krátkej stimulačnej fáze nastáva fáza útlmu. Nikotín spôsobí podporenie tráviaceho traktu, teda zvýšenie produkcie slín, sťahov svaloviny tráviacej rúry a vylučovania tráviacich enzýmov. Zrýchľuje sa celkový metabolizmus, preto sú chronickí fajčiari vo vyššom veku zvyčajne vychudnutí.
Ľudský organizmus je na príjem nikotínu doslova prispôsobený. Obsahuje totiž špeciálne nikotínové receptory, ktoré sú aktivované práve nikotínom. Tieto receptory sú významné najmä pre inerváciu kostrového svalstva a zabezpečujú transport signálov, ktorých výsledkom je pohyb.
FOTO: freedigitalphotos.net