Najprv sa vzťah začína „s motýlikmi“ v brušku a s pocitom, že bez toho druhého nevydržíme ani jeden deň. Keď nám je to súdené, vezmeme sa a sľúbime si lásku na celý život. Po pár rokoch však zistíme, že „motýle“ nahradili žalúdočné kŕče, ktoré spôsobila nervozita zo vzťahu. Prajeme si cítiť to, čo na začiatku, neuvedomujúc si, že sme len prešli do nového „levelu“. Keď dodržíme všetky pravidlá hry, spolu tú cestu zvládneme lepšie…
Začiatky sú krásne
Kto by si neprial prežívať to čaro zas a znova? Dni boli krásne, aj keď pršalo, a aj keď práve nič nešlo v televízii, program sa vždy našiel. Boli sme pánmi svojho času, robili si, čo sme chceli, chodili sme, kam sme chceli. Potom prišla svadba, deti. Ani nevieme ako, pohltila nás práca a samé povinnosti. Deti sa zaradili na prvé miesto v rebríčku. Už nič nebude také ako predtým. Viete prečo? Lebo to bude ešte lepšie! Práve deti nám ukážu, že život nie je samozrejmosť a že šťastie si treba zaslúžiť. Naučia nás tešiť sa jeden z druhého, radovať sa z maličkostí, hľadať krásu tam, kde ju my nevidíme. Veľmi zbohatneme.
Dôvera a chvíle vo dvojici
Prídu chvíle, keď nás zamrzí, že sa naša láska zmenila, ba čo viac, budeme sa pýtať: Ľúbime sa ešte? Jasné, že ľúbime. Len to krásne, romantické, sa premení na niečo oveľa cennejšie, bez čoho by to celé stroskotalo. Naším kormidlom nech je vernosť a dôvera a potom si môžeme byť istí, že sa na toho druhého môžeme spoľahnúť za všetkých okolností. Búrky prídu, ale aj odídu, zas vyjde slnko. Dôležité je uvedomiť si, že ten bezpečný prístav máme jeden v druhom a spustiť kotvu môžeme len tam. Nie je to výnimočný pocit, keď nás ten druhý má rád aj napriek tomu, akí sme? Hneď ráno, po prebudení. Cez deň, keď sa nahneváme. Večer, keď sme unavení. Vždy je tu pre mňa. Preto, aj keď sme si založili vlastnú rodinu a pribudli v nej deti, treba si nájsť čas na chvíle vo dvojici. Práve tieto okamihy nám pripomenú, prečo sme ešte stále spolu.
FOTO: pexels.com
Tágy: dôvera, láska, manželstvo