K Vianociam neodmysliteľne patria darčeky. Každý si pod týmto pojmom predstavuje niečo iné. Niekto potrebuje najdrahší módny trend, na ktorý upozorňujú predovšetkým reklamy a inému stačí ako dar nezameniteľná rodinná atmosféra.
Koľko je teda dosť?
Hoci je ťažké v mysli zablúdiť do detských čias a loviť v spomienkach, ale predsa sa o to čo i len na malú chvíľočku posnažme. Čo nám napadne ako prvé? Je to množstvo darčekov pod stromčekom alebo sila, ktorá z nich vychádzala? Pocit, že tu bol Ježiško a že myslel práve na mňa, že na mňa nezabudol a vianočný zázrak – to bolo čosi, čo sa nedalo ničím nahradiť. Bol to výnimočný deň, ktorý v sebe od rána niesol čosi zvláštne a tajuplné. Ako to ten Ježiško vlastne robí? Príde vždy, keď sa nepozerám.
Najkrajšie na Vianociach bolo to, že sme boli všetci spolu. Otec, mama, moja sestrička, môj braček. Pomáhali sme zdobiť stromček a robili sme posledné dobré skutky, aby Ježiško zabalil do batôžka ešte o jeden darček naviac. Navzájom sme sa doťahovali, vtipkovali. Vzduchom sa niesla vôňa vianočného pečiva a zemiakový majonézový šalát sme potajomky chodili chutnať do chladničky, keď rodičia pozerali v televízore vianočné romantické filmy. Darom sme si boli navzájom.
Keď nastal vytúžený okamih a v izbe sa rozsvietilo svetlo, rozutekali sme sa nahliadnuť pod voňavé vetvičky na darčeky, ktoré patrili iba nám. Boli naše. Zaslúžili sme si ich. Priali sme si ich. Veď sme predsa písali list Ježiškovi a on ho čítal. Tešili sme sa čomukoľvek. Mohla to byť rozprávková knižka alebo prvá kazeta do rádia s obľúbenou kapelou. Podstatné je, že naše srdce po tom túžilo a teraz sme neveriacky stískali v ruke vzácny dar. Nehľadali sme ďalej a nepočítali množstvá.
A dnes? Jeden darček sa otvorí a deti hľadajú ďalší a ďalší a ďalší. Dostanú toho toľko, že nepochopia význam samotného daru. Nevážia si jeho hodnotu. Kým sú ešte malé, potešia sa úplne všetkému a nemajú nároky. Čím sú však väčšie a porovnávajú sa s ostatnými, tým to majú rodičia ťažšie. Musia sa naučiť vysvetľovať svojim ratolestiam, že nemôžu mať všetko čo chcú. Musia dostať hlavne to, čo potrebujú. Naučte ich skromnosti a pokore už v rannom detstve, aby z nich vyrástli ľudia, ktorí si viac ako čokoľvek na svete vážia predovšetkým jeden druhého. Dary nás časom omrzia a zapadnú prachom. Vzájomná úcta a schopnosť podporiť a pochopiť sa, to nie. A v tom je ten rozdiel…
FOTO: pexels.com