Otec, také krátke slovo, a predsa vyjadruje tak veľa. On je ten, kto sa s nami hrával, keď mama varila nedeľný obed, on je ten, čo bol za každú „srandu“, ten, čo nás vždy pri pretekoch nechal vyhrať. On bol ten, čo sa za nás vždy postavil, keď sme spravili niečo zlé. Ale aj napriek tomu, že je ako najlepší priateľ, je pre dieťa aj vzorom.
Nie je to len slovo
Koľkí sa pousmiali, keď si spomenuli na svoje detstvo, svoje dospievanie? Otec je hrdina, ktorý všetko dokáže, ktorému sa vždy všetko podarí, ktorý vie všetko opraviť a zariadiť, ktorý vie rozosmiať v správnej chvíli, ale keď vyhreší, bolí to ešte dlho. Vlastne, voľakedy to tak bolo. Žiaľ, prišla nová doba, na čele rodiny sú ženy, matky, ktoré majú hlavné slovo a to posledné takmer vždy. Ony sú tou pomyselnou hlavou rodiny a muži „len“ krkom.
Ale pozor, veď predsa krk hýbe hlavou! Hoci mamy sú tie, bez ktorých by domácnosť ako taká nefungovala, lebo práve ony myslia vopred na všetko, s nimi to skrátka „všetko klape“ a nič nechýba. Dni plynú a doma je upratané, opraté, navarené, a ani nestíhame sledovať, kedy vlastne toto všetko stihla. Avšak i otec môže deťom poskytnúť potrebný vzor do života. Ukázať cestu, akou sa treba uberať.
Aký otec, taký syn
Každá reakcia otca dáva deťom príklad, ako sa zachovať v konkrétnej situácii. Ale správny otec nekričí, nepoužíva násilie, nevyvyšuje sa nad menšími a slabšími, práve naopak,vždy rád pomôže a poradí. Keď sa niečo nepodarí, nájde iný spôsob, ako dosiahnuť cieľ. Urovnáva spory, živí svoju rodinu, má čas na svoje záujmy aj na svojich priateľov, ale nezanedbáva pritom svoju rodinu.
Nanešťastie, veľa čerstvých oteckov si dnes už neuvedomuje, aké veľké poslanie v sebe otcovstvo ukrýva. Od rána do večera sú v práci a výchova je to posledné, na čo potom myslia. Je to veľká chyba. Z detí sa začali stávať rozmaznané ukričané bytosti, ktoré si myslia, že svet sa točí iba okolo nich. Nerešpektujú príkazy, zákazy, odvrávajú, a tým sa to začína. Potom príde dospievanie. Začnú si presadzovať svoje a vyhlasovať, akí sú strašne múdri a „dospelí“. Často vtedy padnú na nos nielen dospelé deti, ale aj ich rodičia. Už niet cesty späť…
Mamy sú na „mojkanie“, otcovia sú autorita. Otec svojím zákazom nič nestratí, práve naopak, získa potrebný rešpekt, a práve to je to, čo sa dnes už vytráca.
FOTO: pexels.com