Keď sme boli deťmi neuvedomovali sme si povinnosti každého dňa, unavujúcu rutinu a vážnosť okolitého sveta a problémov. Namiesto toho bol pre nás každý deň akýmsi dobrodružstvom. Teraz sme dospelí a zobúdzame sa v rovnakú hodinu , v rovnakej izbe a každý deň máme naplánovaný takmer rovnaký program. Znamená to, že byť dospelý znamená byť aj slobodný?
Staré príslovia a porekadlá nám kedysi vtĺkali do hláv že „Bez práce nie sú koláče….Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne…..a že poctivosť a spravodlivosť je najväčší dar…“ Nemáte však pocit, že žijeme vo svete, kde nám tieto pravidlá nič nehovoria?
Najviac zarábajú tí, ktorí zneužívajú hlúposť slabších a moc silnejších. Každodenne nám do hláv vtĺkajú pravidlo že najviac peňazí by malo byť investovaných do farmaceutického priemyslu, ktorí vyrobí nové lieky pre ľudstvo. Naopak, vyrábajú lieky ktoré nám priťažia a nútia nás udržať akýsi marketingoví reťazec tohto priemyslu.
Dali nám peniaze, my im dáme svet
Tak ako to bolo kedysi v neporušenej prírode, tam kde platil živočíšny reťazec aj dnes platí, avšak peňažný reťazec, ktorí nás núti byť bábkami v divadelnom svete. Najhoršie na tom všetkom je, že pred tým všetkým zatvárame oči.
Prečo sme tu? Aby sme vyštudovali najlepšiu vysokú školu, mali zamestnanie kde budeme zarábať obrovské peniaze a napchávali sa drahým jedlom, ktoré je aj tak navrhnuté len na báze zisku? Pozrite si krátke video ktoré Vás prinúti aspoň popremýšľať.
Napísala: Lucia Šariková
FOTO: freedigitalphotos.net