Aj v našich kuchyniach sa už postupne udomácňuje prísada do jedál zvaná čili. Čili papričky pestujeme na parapetných doskách alebo si ich kupujeme vysušené. Papričky dodajú jedlu tú správnu pikantnú chuť, po ktorej nám naozaj veľmi chutí. Zároveň podporujú odbúravanie tukov, čím vďaka čili chudneme. Čili však môžeme považovať aj za veľmi účinný liek, ktorý poznali už Inkovia či Máyovia a túto rastlinku považovali dokonca za posvätnú. Chcete vedieť prečo?
Čili papričky obsahujú rastlinný alkaloid kapsaicín, ktorý spôsobuje štipľavú chuť papričiek. Zároveň je považovaný za liek na rozličné typy problémov a ochorení. Čím viac je paprička štipľavá, tým viac kapsaicínu obsahuje. V súčasnosti je najštipľavejšou papričkou druh Bhut Jolokvia.
Kapsaicín dokáže s prehľadom vyliečiť metabolické problémy či stimulovať krvný obeh. Len malá dávka pomáha aj pri nádche, keďže tento alkaloid dokáže dokonale prečistiť nosné kanáliky. Po konzumácií čili sa naše telo zvyčajne rozohreje. Kapsaicín sa preto používa aj pri liečbe podchladenia či omrzlín. Táto látka sa dokonca používa aj na regeneráciu kože či zníženie bolestivosti rán po operácií, kedy je vpichovaná do kožného tkaniva.
Podľa viacerých štúdií kapsaicín pomáha aj pri liečbe rakoviny a slúži tiež ako prevencia pred ňou. Tento fakt môže vysvetľovať aj to, že krajiny ako India, Mexiko či iné štáty Latinskej Ameriky majú jedno z najnižších percent úmrtí na rakovinu. Jedna štúdia popisuje účinky kapsaicínu na nádore na prostate a pažeráku. Dlhodobým podávaním dávky zodpovedajúcej približne trom čili papričkám do týždňa sa nádor zredukoval približne na polovicu. Čili tiež predstavuje jed pre všetky baktérie, ktoré obsahujú morské plody. Preto ak vám je po ich konzumácií zle, určite siahnite po malej čili papričke.
FOTO: freedigitalphotos.net
Čili sú späté s horúcou klímou. Ľudia si to vysvetľujú aj takým názorom, že čili zapríčiňuje potenie, a ak ste v horúcej klíme, tak vás potenie schladí. Ďalšie prijateľné vysvetlenie pre spätosť čili s teplými klímami je to, že čili rastlina pochádza z trópov a rastie najlepšie v podobných klímach. Čili sa nikdy nechytilo v severnej Európe, lebo vegetačné obdobie je tam príliš krátke.